Nedokončený let
Ľudmila Prekopová - krstná mama
______________________________

Život som miloval,
všetkých rád som mal,
pri ceste z Kosova
život môj sa vzdal.

Srdce moje puká zrazu.
Celý život prisnil sa mi.
Neuvidím už viac krásu,
znenazdajky padám k zemi...

Rachot, buchot, krik sa šíri
zasneženou krajinou.
Neprídem už, moji milí
za vami, či za milou.

Nestihol som povedať vám
všetko, čo som ešte chcel....
Veď že domov nevrátim sa,
to som predsa nevedel.

 

Každý rok na výročie havárie, ale aj na sviatok Všetkých svätých na Vrchu Boršó nad obcou Hejce v Maďarsku navštívime miesto havárie vojenského lietadla AN-24, ktoré havarovalo 19.1.2006 počas návratu z misie KFOR v Kosove.
Na kopec už nechodíme pešo, dostaneme sa tam terénnym autom. V tom nám vždy pomohol starosta obce Hejce Géza Rohály. Vždy nám vedel vyjsť v ústrety. Najmenej dvakrát ročne. Po posledných voľbách nastúpil nový starosta. Vymenila sa osoba, nie však ochota. Starosta Lévai István nám vždy pomôže rovnako, ako jeho predchodca Géza Rohály. Ďakujeme...
Cestou vždy stretneme zopár ľudi, Slovákov i Maďarov, ktorí šlapú pešo do kopca, aby navštívili pamätník. Pomníčky sú čím ďalej tým viac opustené. Mnohí zostárli, ochoreli, zomreli... na niektorých toto miesto pôsobí psychicky veľmi zle. Cez to všetko tam vždy nájdeme kvety, vence, horieť sviečky...

NOVÉ DÔKAZY
Na základe nových dôkazov, ktoré hovoria že príčina havárie je iná, než je uvedené vo vyšetrovacom spise, sa snažíme donútiť kompetentných, aby znova otvorili vyšetrovanie a preverili nové skutočnosti. Zatiaľ nás ignorujú. Bolo podaných niekoľko trestných oznámení na osoby, ktoré mali čo do činenia s vyšetrovaním. Trestné oznámenie podané na generálnu prokuratúru precestovalo niekoľko krajských prokuratúr a vrátilo sa späť na GP. Chceli sme nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, ten však bol vždy niekde inde, než bolo dohodnuté. Prečo? Asi každého napadne, že niečo nie je v poriadku. Zatiaľ bojujeme a budeme bojovať až do konca. Viac informácií sa dá nájsť na facebooku na profile "Ivan Katrinec" alebo "Mária Ľudovit Orlickí". Informácie pre pozostalých a sympatizantov sú tiež v uzavretej skupine "AN-24 (5605) - Hejce"

Nezabúdame....... nevieme.............. nechceme............. nesmieme..........

Médiá:
Je dobre, keď médiá informujú o všetkom, čo sa deje. Nie je však dobré, ak nepovedia všetko. Aby som to uviedol na pravú mieru: Keď sa v televízii povedalo, že každá rodina dostala ako odškodnenie cca 1,5 milióna Sk, môže to byť pravda - priemerne. Ale musíme rozlišovať rodinu s manželkou a tromi deťmi a rodinu, ktorou sú rodičia. Takže, vážení, nenebalili sme sa, ako si mnohí myslia. A najhoršie sú na tom rodičia, ktorým sa syn tesne pred odchodom na misiu oženil. Nedostali nič. A mimoriadne odškodnenie, ktoré schválila Dzurindova vláda... prázdne reči, všetko len podľa zákona. Takže čo schvaľovali? Čím sa to chválili? Pre nás však odškodnenie neexistuje. Stratili sme syna. brata, vnuka... Srdce nám plače, i keď to nevidíte.

Ľudovít Orlický

*20.10.1979 +19.1.2006

Už sa nám z Kosova nevrátil... syn... brat.. priateľ...

PREČO?

Bránil iných a dostali ho vlastní